Nemeck Vojensk Osobnosti: Erwin Rommel, Erich Von Manstein, Paul Ludwig Ewald Von Kleist, Fridrich II. Ve?k , Friedrich Paulus

Zdroj: Wikipedia. Stranky: 25. Kapitoly: Erwin Rommel, Erich von Manstein, Paul Ludwig Ewald von Kleist, Fridrich II. Ve ky, Friedrich Paulus, Gerd von Rundstedt, Walter Model, Karl Donitz, Wilhelm Keitel, Otto Skorzeny, Claus von Stauffenberg, Hermann Goring, Wilhelm Canaris, Gotthard Heinrici, Wilhelm Ritter von Leeb, Fedor von Bock, Ludwig Beck, Werner Kempf, Erich Hoepner, Erich Ludendorff, Hermann Hoth, Carl von Clausewitz, Johannes Blaskowitz, Oskar Dirlewanger, Gottlob Berger, Hermann Hoffle, Paul von Lettow-Vorbeck, Friedrich Hartjenstein. Vy atok: Erwin Johannes Eugen Rommel, prezyvany Pu tna li ka (nem. ), (* 15. november 1891, Heidenheim - 14. oktober 1944, Ulm, samovra da z donutenia) bol nemecky po ny mar al pova ovany za jedneho z najlep ich po nych taktikov druhej svetovej vojny. Preslavil sa ako velite tzv. Divizie duchov po as a enia vo Francuzsku v roku 1940 a najma neskor ako velite Afrikakorpsu po as bojov v severnej Afrike. Po pora ke tychto sil bol menovany do funkcie in pektora Atlantickeho valu, kde ako jeden z vy ich nemeckych velite ov elil invazii. Po neuspe nom atentate na Hitlera v juli 1944 bol donuteny spacha samovra du. Erwin Rommel sa narodil 15. novembra 1891 v meste Heidenheim v Badensku-Wurttembersku ako druhy syn riadite a gymnazia v Aalene Erwina Rommela st. ( 5. december 1913) a dcery vyznamneho wurttenberskeho politika Helene von Luz. Mal troch surodencov Gerharda, Helene a Karla. Pod a vlastych udajov pre il obzvla prijemne detstvo, ke e sa ka dy de mohol hrava v roz ahlej rodinnej zahrade. Mlady Rommel sa povodne chcel sta leteckym in inierom. Jeho otec mu v ak dal na vyber iba dve mo nosti, bu sa stane po jeho vzore u ite om, alebo dostojnikom. Po skon eni tudia na realnom gymnaziu vo Schwabisch Gmunde v roku 1910 nastupil ako kadet k miestnemu 6. wurttembergskemu p iemu pluku kra a Viliama I. vo Weingartene. Po troch mesiacoch bol povy eny na desiatnika a po al ich iestich na atara. V marci 1911 ...